Tábor a Kalvária
(Žiť z lásky)
Domnievam sa, že niet krajšieho a výstižnejšieho zhrnutia všetkého, čo bolo uvedené, ako jedna nenápadná strofa básne Žiť z lásky. Táto skladba patrí medzi ozajstné myšlienkové a poetické vrcholy Terezkiných spisov, (39) a tak sa veľmi hodí k tomu, aby zhrnula a vyjadrila to najpodstatnejšie z Terezkinej ponuky, ako žiť večný život v prítomnom okamihu.
Dovolím si tu citovať túto strofu vo vlastnom, nebásnickom, preklade a doplniť ju o kratučký komentár:
„Žiť z lásky neznamená na zemi
postaviť svoj stan na vrchu Tábor.
S Ježišom to znamená stúpať na Kalváriu,
znamená to hľadieť na kríž ako na poklad!…
V nebi budem prežívať radosť,
takže skúška bude navždy preč,
ale vyhnaná chcem v utrpení
z Lásky žiť.“ (TB 17, 25-32)
Terezka si je vedomá, že túžiť len po nebeských slastiach by mohlo byť prejavom akéhosi „duchovného konzumizmu“, dnes tak hojne rozšíreného, keď človekovi ide skôr o príjemné pocity ako o ochotu nasledovať trpiaceho Krista. Je to ten istý postoj, ktorý nachádzame u Petra na hore Premenenia, keď navrhuje Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Lk 9, 33). A evanjelista k tomu dodáva: „Nevedel, čo hovorí“ (tamže), čím chce naznačiť, že prístup kniežaťa apoštolov je vonkoncom neadekvátny. Svätica to intuitívne vníma a tak nás usmerňuje: ak sú v našom živote duchovné útechy, ktoré sú anticipáciou večného života, potom neslúžia na to, aby sme k nim prilipnuli, ale na to, aby sme mali silu nasledovať v tomto svete Ježiša v skúškach a utrpení.
Len tak sa človek naučí žiť z Lásky, (40) to znamená z Ježišovej Lásky voči nám, ktorá nás premieňa a robí nás schopnými nasledovať ho a milovať rovnakým spôsobom, ako miluje on. A to je ideálny model (ale aj sila) na to, ako uskutočniť koncilovú výzvu: „Koncil povzbudzuje kresťanov, príslušníkov jedného i druhého spoločenstva, aby sa usilovali verne si plniť svoje pozemské povinnosti, dajúc sa viesť duchom evanjelia“ (GS 43a). Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre nech je nám pri tom povzbudením, vzorom i dobrou radkyňou.
Poznámky pod čarou:
(1) V svojom príspevku používam nasledujúcich skratiek: Rkp A = Rukopis A Príbehu jednej duše venovaný matke Agnese od Ježiša (podľa vydania: Súborné dielo 1: Príbeh mojej duše, Bratislava, Lúč 1997); Rkp B = Rukopis B Príbehu jednej duše, list sestre Márii od Najsvätejšieho Srdca (podľa vydania: Súborné dielo 1: Príbeh mojej duše); Rkp C = Rukopis C Príbehu jednej duše určený matke Márii Gonzage (podľa vydania: Súborné dielo 1: Príbeh mojej duše); TB = Teréziine básne (podľa vydania: Súborné dielo 3: Básne, Bratislava, Lúč 2004); TL = Teréziine listy (podľa vydania: Súborné dielo 2: Listy, Bratislava, Lúč 1999); ŽZ = Žltý zápisník matky Agnesy (podľa vydania Posledných rozhovorov, in: Súborné dielo 4: Vstupujem do života, Bratislava, Lúč 2004).
(2) Teda doslova.: „Smutného vyhnanstva prijímam skúšky.“
(3) Por. Súborné dielo 4: Vstupujem do života, s. 271.
(4) Táto téma patrí v súčasnej teológii k veľmi diskutovaným. Uvedenie do nej viď F. Ruiz Salvador, Caminos del Espíritu. Compendio de teología espiritual, Madrid, EDE 51998, kap. 6. („El mundo de Dios y del hombre“), s. 235-284; alebo jazykovo dostupnejší G. C. Vendrame, „Horizontalismus-vertikalismus“, in: S. de Fiores a T. Goffi (edd.), Slovník spirituality, Kostelní Vydří, Karmelitánské nakladatelství 1999 (ďalej len: SSp), s. 284‑292. Populárnu prezentáciu témy ponúkam vo svojom článku Vojtěch od sv. Hedviky OCD, Být kvasem či hledat budoucí vlast? Mezi inkarnacionismem a eschatologií, in: Katolický týdeník 46, 1996, s. 5, a Katolický týdeník 47, 1996, s. 7.
(5) Tu nie v zmysle morálnom ako „sebecké“, ale v zmysle psychologickom, kde stredom prežívania všetkého je vlastné „ja“ dieťaťa.
(6) Na prehĺbenie tohto Terezkinho eschatologického prežívania porov. napr. C. García: „Gloria de Dios“. V: Nuevo Diccionario de Santa Teresa de Lisieux, Burgos, Monte Carmelo 22003 (ďalej len: NDSTL), s. 426-433.
(7) Je typický najmä pre jej poéziu, porov. TB 5,5.13; 9; 13,12; 18,9; 18bis,10; 20,3; 22,1.7; 24,1…
(8) Porov. Súborné dielo 4: Vstupujem do života, s. 265.
(9) Porov. môj príspevok Duchovní touhy sv. Terezie z Lisieux, in: G. Cetkovský (ed.): Učitelka prostoty. Spiritualita svaté Terezie z Lisieux. Kostelní Vydří, Karmelitánské nakladatelství 1997, s. 75-89.
V prípade túžby po svätosti je však potrebné podotknúť, že ak je táto túžba u svätice stále prítomná, chápanie toho, v čom spočíva svätosť, sa v priebehu jej života (najmä v posledných rokoch) výrazne mení.
(10) Ide o citáciu listu, adresovaného abbému Bellièrovi z 24. februára 1897.
(11) Porov. TB 5. Francúzský názov Mon Chant d’Aujourd’hui sa dá presnejšie preložiť ako „Môj spev pre dnešok“.
(12) Táto báseň totiž vzniká 1. júna 1894, keď je už Terezka podľa dobovej praxe (ako dvadsaťjedenročná) dospelá; porov. Súborné dielo 3: Básne, s. 366.
(13) Vo francúzštine une course de géant.
(14) Pre toto datovanie porov. C. de Meester: Z pustymi rękami. Posłannictwo Teresy z Lisieux. Kraków, Wyd. OO. Karmelitów Bosych 1990, s. 95.
(15) Pre toto datovanie porov. „Životopisné údaje o Terézii“, in: Súborné dielo 1: Príbeh mojej duše, s. 367.
(16) Toto datovanie odvodzujem z pozn. 70 v Rkp. C, 11vo, in: Súborné dielo 1: Príbeh mojej duše, s. 330.
(17) Čo sa týka prežívania túžby po nebi v tomto poslednom období Terezkinho života, porov. napr. heslo P. Descouvemont: „Cielo“. V: NDSTL, s. 170-173, ktoré v tejto časti svojho príspevku čiastočne sledujem.
(18) Tento rozmer duchovného prežívania je skôr typický pre bl. Alžbetu od Trojice (1880-1906), podľa H. U. von Balthasara „sestry v duchu“ sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. Zásadnejší rozdiel však spočíva v tom, že pre Alžbetu nie je „nebo na zemi vo viere“ záverečným výdobytkom eschatologických túžob, ako je tomu u Terezky, no skôr dôsledkom života v Trojičnom spoločenstve.
(19) Porov. P. Descouvemont: „Cielo“. V: NDSTL, s. 172n.; souer Cassien, „Lluvia de rosas“, v: tamže, s. 529n.
(20) Cit. podľa P. Descouvemonta: „Cielo“. V: NDSTL, s. 173.
(21) Som presvedčený, že názov Ako veľmi chcem milovať, ktorý je použitý v slovenskom preklade (porov. Súborné dielo 3: Básne, s. 119) je zavádzajúci: Terezke v ňom nejde o vyjadrenie túžby po veľkej intenzite lásky, ale po spôsobe milovania Ježiša (nie o to koľko, ale ako!).
(22) Porov. úvodná charakteristika v: Básně sv. Terezie z Lisieux, Kostelní Vydří, Karmelitánské nakladatelství 1995, s. 11.
(23) Porov. Súborné dielo 3: Básne, s. 366.
(24) V analýzach básní sa nepridŕžam vydaného prekladu a dovoľujem si texty prekladať sám, aby som sa čo najviac oprel o pôvodný text.
(25) Tu sa slovenský preklad odkláňa od predlohy natoľko, že ju popiera. V prvom verši štvrtej strofy totiž čítame: „Bojím sa zajtrajška, nestálych dní sa bojím!“ Nič také – Terézia píše: „Ak snívam o zajtrajšku, bojím sa svojej nestálosti“. Terezka sa nebojí budúcnosti kvôli neistote, ktorú so sebou nesie, ale bojí sa svojej slabosti, a preto sa odovzdáva Pánovi!
(26) Aj tu sa slovenský preklad dopúšťa veľkého posunu: „tu vo vyhnanstve… mávam nádherný sen“ (v. 50). V skutočnosti sa svätica sťažuje, že vädne, a určite netúži mať nádherné sny, Ježiša chce vidieť skutočne, i keď zatiaľ len vo viere. Nie je rojkom, je nesmierne realistická!
(27) Por. Súborné dielo 3: Básne, s. 397. Niektorí komentátori sa ale nazdávajú, že Terezka napísala túto báseň spontánne, porov. Básně sv. Terezie z Lisieux, s. 55.
(28) T. Goffi, heslo „Antinomie (protiklady) duchovní“, in: SSp, s. 21.
(29) Tamtiež.
(30) T. j. dogma o spôsobe, ako sú zjednotené dve prirodzenosti v Osobe Ježiša Krista.
(31) C. Vagaggini, heslo „Teologia“, in: G. Barbaglio a S. Dianich (edd.), Nuovo Dizionario di Teologia, Cinisello Balsamo, San Paolo 71994, s. 1605.
(32) Som presvedčený, že tak ako v biologickom svete vývoj jedinca (ontogenéza) sleduje zhruba vývoj druhu (fylogenézu), aj v duchovnom svete má vývoj jednotlivca tendenciu sledovať vývoj spoločenstva, takže putovanie cirkvi dejinami býva často základom pre osobné putovanie jednotlivých veriacich ich osobnými dejinami.
(33) Pochopiteľne, že osobný vývoj duchovného života jednotlivca sa nedá „naprogramovať“, takže žiadnej schémy sa nedá pridržiavať kŕčovito a nie je možné si naplánovať, kedy a akým spôsobom sa posunieme ďalej v danom aspekte života. Na druhej strane platí, že napriek Božej tvorivosti a ľudskej originalite ide stále o vzťah Boha s človekom, takže určité duchovné zákonitosti je možné vystopovať. Práve z týchto dôvodov má svoj významný, no zároveň obmedzený význam tradičná náuka o itinerároch duchovného rozvoja jednotlivca. K tejto téme porov. napríklad F. Ruiz Salvador: „Hacerse personalmente adultos en Cristo“, v: Autorský kolektív, Problemas y perspectivas de espiritualidad, Salamanca 1986, s. 295-321; S. De Fiores: „Cesta duchovní“, v: SSp, s. 92-109.
(34) K pojmu kvalifikovanej kresťanskej skúsenosti porov. V. Kohut: „Zkušenost křesťanská“, v: SSp, s. 1223-1229 (najmä 1228n.).
(35) V dejinnom vývoji cirkvi možno spájať počiatok tejto fázy s Ediktom milánskym (314), keď cirkev nadobudla vonkajšiu slobodu a začala sa viac zaoberať pozemskými hodnotami.
(36) Na úrovni vývoja cirkvi môžeme túto fázu identifikovať so stredovekom a počiatkami novoveku. Ak sa v stredoveku prenikal celý pozemský život perspektívou večnosti a večný život sa prežíval s pomocou pozemských kategórií, novovek priniesol (už so sv. Ignácom a sv. Teréziou z Avily) ideu dialektického charakteru vzájomného vzťahu eschatológie a inkarnacionizmu.
(37) Nazdávam sa, že skôr ako o časovom vymedzení tejto fázy na úrovni celej cirkvi, je možné hovoriť o parciálnych realizáciách tohto ideálu u jednotlivých svätcov, rehoľných spoločenstiev alebo hnutí…
(38) K tomu porov. moju analýzu túžby milovať v príspevku Duchovní touhy sv. Terezie z Lisieux, s. 83-85.
(39) K tomu porov. komentár v: Súborné dielo 3: Básne, s. 374n.
(40) Alebo „žiť Láskou“, ako sa dá refrén vivre d’Amour rovnako správne preložiť!