Zvládam skúšku vyhnanstva smutného

Žiť večný život v prítomnom okamihu s Teréziou z Lisieux

Pavel Vojtěch Kohut OCD

Svoj príspevok som nazval „Zvládam skúšku vyhnanstva smutného“. Ide o piaty verš básne „Ako (veľmi) chcem milovať“ (por. TB 41), (1) ktorý vo francúzštine znie: „Du triste exil j’accepte les épreuves.“  (2) Použil som tento verš nielen preto, že je súčasťou jednej z básní, nad ktorou sa chcem vzápätí zamyslieť, ale aj preto, že vynikajúcim spôsobom vyjadruje podtitul a vlastnú tému mojej reflexie: „Žiť večný život v prítomnom okamihu s Teréziou z Lisieux“.
Prečo práve táto téma? V prvom rade preto, že ide o typickú tému tejto svätice, ktorú si od tejto chvíle dovolím pre zjednodušenie nazývať „Terezkou“ (petite Thérèse), ako si to ostatne ona sama želala ešte za svojho života. (3) Nemá totiž veľký zmysel – a to u žiadneho svätca – spracovávať témy, ktorým sa daná postava bezprostredne nevenuje, lebo v takom prípade nemá naše uvažovanie veľkú výpovednú hodnotu. Naproti tomu, keď sa zaoberáme témou pre skúmanú osobnosť zásadnou, lepšie ju tým spoznáme a zároveň sme skutočne obohatení, lebo sa tu stretávame s jej originálnym prínosom pre duchovný život.
Druhým dôvodom, prečo som zvolil tému prežívania večného života v prítomnom okamihu, je skutočnosť, že ide o tému nesmierne aktuálnu. Po celé stáročia mali totiž kresťania tendenciu vychádzať pomerne jednostranne z eschatologického (na posledné veci zameraného) rozmeru kresťanskej existencie, t.j. žiť svoj život „z pohľadu večnosti“. Lenže kresťanská existencia v tomto svete je charakterizovaná ešte jedným rozmerom: inkarnačným (vtelujúcim sa), to znamená, že sme povolaní žiť naplno reality tohto sveta, ktoré Vtelením prijal za svoje aj Boží Syn. Otcovia zhromaždení na Druhom vatikánskom koncile nám to už pred viac ako štyridsiatimi rokmi pripomenuli, keď v pastorálnej konštitúcii o cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes napísali: „Koncil povzbudzuje kresťanov, príslušníkov jedného i druhého spoločenstva, aby sa usilovali verne si plniť svoje pozemské povinnosti, dajúc sa viesť duchom evanjelia. Nemajú pravdu tí, čo vediac, že nemáme tu trvalého miesta, ale že si hľadáme budúce, sa nazdávajú, že z toho dôvodu môžu zanedbávať svoje pozemské povinnosti, pričom im uniká, že práve viera ich k nim ešte viac zaväzuje, súhlasne s povolaním, ktorého sa každému dostalo. Lenže nemenej sa mýlia tí, čo sa, naopak, domnievajú, že sa môžu pohrúžiť do svojich pozemských záležitostí takým spôsobom, akoby ony nemali celkom nič spoločné s náboženským životom, mysliac si, že sa obmedzuje len na bohoslužobné úkony a niektoré mravné povinnosti. Tento nesúlad, vyskytujúci sa u mnohých, medzi vierou, ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom, treba zarátať medzi najvážnejšie bludy našej doby. (…)  Nech sa teda nestavajú pomýlene proti sebe profesionálna a sociálna činnosť z jednej strany a náboženský život z druhej“ (GS 43a).
V citovanom koncilovom texte veľmi silne vnímame ono napätie medzi eschatológiou a inkarnacionizmom, medzi vertikalizmom a horizontalizmom, medzi emerziou (vydelením sa zo sveta) a imerziou (ponorením sa doň), alebo, ak chceme, medzi našou kresťanskou existenciou „už“ a „ešte nie“, medzi bytím „vo svete“, ale nie „zo sveta“ (por. Ján 17,15n.). (4)
Konciloví otcovia tvrdia, že rozpor, ktorý v tejto veci môžeme prežívať, patrí medzi „najvážnejšie bludy našej doby“. Nazdávam sa, že je to – medzi inými – práve aj Terezka, ktorá nám môže podať nápomocnú ruku a naučiť nás, ako správne a plodne žiť v tomto zdanlivom rozpore a silnom napätí medzi večnosťou a prítomným okamihom.
Čo nám k tomu môže ponúknuť, by som chcel predstaviť v troch momentoch:

  1. Prizrieme sa, ako Terézia sama riešila toto napätie vo svojom živote (v časti nazvanej „Vývoj existencie zameranej na večný život“);
  2. Necháme sa v tejto veci poučiť prostredníctvom jej spisov, predovšetkým dvoch básní (v časti „Teologická podstata vyváženosti Terezkinho duchovného postoja“);
  3. A napokon si skúsime naformulovať základne rady, ktoré nám jej životné skúsenosti a diela v tejto oblasti nepriamo ponúkajú (v časti „Terezkin odkaz pre každého z nás“).

Vývoj existencie zameranej na večný život
Teologická podstata vyváženosti Terezkinho duchovného postoja
Terezkin odkaz pre každého z nás

Zpět