Paradigma vývoja

(od alternatívy po stotožnenie)

Zjednodušená schéma Terezkinho vývoja čo do prežívania túžby po nebi a zapojenia sa do každodennej reality tohto sveta predstavuje pre nás v skutočnosti veľmi vzácnu paradigmu vývoja, lebo odzrkadľuje historické etapy vývinu tejto otázky na úrovni celocirkevnej mentality (32), a tým aj naznačuje jednu z možných ciest aj pre vývoj každého z nás. (33) Inými slovami, to, čo prežila Terezka vo svojom duchovnom vývine, sleduje v skutočnosti dejinno–cirkevný vývoj, a z tohto dôvodu má jej osobná skúsenosť obrovský význam, lebo je kvalifikovaná. (34)
Porovnajme Terezkinu skúsenosť s dejinným vývojom cirkvi: v prvej fáze jestvuje len nebo, zatiaľ čo pozemská perspektíva je odvrhovaná. V tomto období sú nebo a zem alternatívy, ktoré sa vzájomne vylučujú, a Terezka, podobne ako prvotná cirkev, sa vyslovuje za alternatívu neba a večného života. Druhá fáza sa začína vtedy, keď nebo vedie k zemi, aj keď plná hodnota pozemských skutočností ešte zďaleka nie je docenená, skôr sa dá povedať, že vedľa neba sa objavuje zem ako doposiaľ oddelený sektor. (35)tretej fáze sa dá hovoriť vtedy, keď sa vedomým spôsobom začínajú nebo a zem spájať ako spojenci, ktorí si vzájomne pomáhajú.(36) Počiatkom štvrtej fázy je moment, keď má cirkev (alebo jednotlivý veriaci kresťan!) snahu identifikovať nebo a zem ako totožné. (37) Graficky by sa dala táto paradigma (ktorá sa zvyčajne opakuje a prežíva vždy na hlbšej úrovni) znázorniť ako kruh rozdelený na štyri časti s nasledujúcimi charakteristikami: 1. nebo × zem; 2. nebozem; 3. nebo + zem; 4. nebo = zem.
Vedomé prežívanie tohto cyklu nám môže pomôcť na ceste k skutočnej duchovnej zrelosti a k uskutočňovaniu ideálu, ktorý načrtáva, ako sme si to na začiatku citovali, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes.

Pokračovat
Zpět