Paradigma vývoja
(od alternatívy po stotožnenie)
Zjednodušená schéma Terezkinho vývoja čo do prežívania túžby po nebi a zapojenia sa do každodennej reality tohto sveta predstavuje pre nás v skutočnosti veľmi vzácnu paradigmu vývoja, lebo odzrkadľuje historické etapy vývinu tejto otázky na úrovni celocirkevnej mentality (32), a tým aj naznačuje jednu z možných ciest aj pre vývoj každého z nás. (33) Inými slovami, to, čo prežila Terezka vo svojom duchovnom vývine, sleduje v skutočnosti dejinno–cirkevný vývoj, a z tohto dôvodu má jej osobná skúsenosť obrovský význam, lebo je kvalifikovaná. (34)
Porovnajme Terezkinu skúsenosť s dejinným vývojom cirkvi: v prvej fáze jestvuje len nebo, zatiaľ čo pozemská perspektíva je odvrhovaná. V tomto období sú nebo a zem alternatívy, ktoré sa vzájomne vylučujú, a Terezka, podobne ako prvotná cirkev, sa vyslovuje za alternatívu neba a večného života. Druhá fáza sa začína vtedy, keď nebo vedie k zemi, aj keď plná hodnota pozemských skutočností ešte zďaleka nie je docenená, skôr sa dá povedať, že vedľa neba sa objavuje zem ako doposiaľ oddelený sektor. (35) O tretej fáze sa dá hovoriť vtedy, keď sa vedomým spôsobom začínajú nebo a zem spájať ako spojenci, ktorí si vzájomne pomáhajú.(36) Počiatkom štvrtej fázy je moment, keď má cirkev (alebo jednotlivý veriaci kresťan!) snahu identifikovať nebo a zem ako totožné. (37) Graficky by sa dala táto paradigma (ktorá sa zvyčajne opakuje a prežíva vždy na hlbšej úrovni) znázorniť ako kruh rozdelený na štyri časti s nasledujúcimi charakteristikami: 1. nebo × zem; 2. nebo ║ zem; 3. nebo + zem; 4. nebo = zem.
Vedomé prežívanie tohto cyklu nám môže pomôcť na ceste k skutočnej duchovnej zrelosti a k uskutočňovaniu ideálu, ktorý načrtáva, ako sme si to na začiatku citovali, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes.