„Vlož mi v srdce plameň spaľujúci“

Báseň Ako chcem milovať Ježiša bola napísaná na žiadosť skôr uzatvorenej a strohej sestry sv. Jána od Kríža a je plodom vnútorného bohatstva svätice. Z veršov je zreteľné, ako sa Terezka snaží strhnúť adresátku svojím vlastným zápalom. (27)
Stavba trojstrofickej básne je ľahko zrozumiteľná: postupuje od aktuálnej situácie („smutné vyhnanstvo“, v. 5) k definitívnej perspektíve („na konci života“, v. 17) cez „riešenie“ ich vzájomného napätia v Ježišovej láske (por. reiteráciu C’est ton amour /„Je to tvoja láska“/ v prvých dvoch veršoch druhej strofy, porov. v. 9n.). Nemôžeme prejsť z tohto sveta do večnej blaženosti inak ako skrze lásku, a ľudská láska sa rodí len z lásky Božej.
Ide o modlitbu (porov. v. 1): Terezka chce svojou láskou spôsobiť radosť Ježišovi a tak prijíma „skúšky smutného vyhnanstva“ (v. 5), no vie, že je to Ježiš, ktorý musí premeniť na lásku všetko, čo ona robí (v. 7).
Preto vzýva túto Ježišovu lásku (v. 9), ktorá ju musí premeniť (v. 10), aby jej srdce bolo schopné žehnať mu a milovať ho, ako sa miluje a žehná v nebi (v. 11-14). Potom ho bude Terezka milovať tou istou láskou, ktorou Ježiš miluje ju.
Ak dôjde k tejto premene, na konci života ju Ježiš vyhľadá (porov. v. 17n.) s nekonečnou nehou, sladkosťou božského pohľadu a láskou (v. 19-21), všetko jej odpustí (v. 22) a ona bude odpočívať na jeho srdci, lebo veľmi milovala (v. 23n.)
To, čo je v Mojom speve pre dnešok vyjadrené eucharisticky a rozvinutým spôsobom, objavuje sa v básni Ako chcem milovať vo veľmi jednoduchej a priamočiarej podobe: bez premenenia nášho života Ježišovou láskou nemôžme prejsť zo „smutného vyhnanstva“ pozemského života do večnej radosti. Dôraz na Božiu, Ježišovu aktivitu je tu ešte azda silnejší ako v predchádzajúcej skladbe: všetko závisí od toho, či dovolíme Ježišovej láske vstúpiť do nášho srdca ako spaľujúcemu plameňu. Príspevkom z našej strany je len chcieť žiť tento život z lásky a v láske k nemu, využívať „skúšky vyhnanstva“ na to, aby sme očarili a utešili jeho srdce (porov. v. 6).

Pokračovat
Zpět